Ambasádor značky

V praxi to nie je titul, ale zvyk. Technik, ktorý raz týždenne napíše na LinkedIn, čo riešil, obchodník, ktorý natočí minútové video z veľtrhu, personalistka, ktorá ukáže, ako prebieha nástup. Firma im dodá materiál, fakty a pokoj na to, aby písali vlastnými slovami. Dohodnúť sa treba na tom, čo sa zverejniť nesmie, a to býva kratší zoznam, než si vedenie myslí.

Prečo to funguje lepšie než firemný profil: príspevok od človeka dostane výrazne viac reakcií než ten istý obsah z firemnej stránky, pretože ľudia sledujú ľudí. Výrobná firma, ktorá nevedela nájsť zvárača cez inzeráty, ho našla cez príspevok majstra z dielne. Nestálo to nič okrem času a jednej fotky. Rovnaký efekt sa reklamou kupuje ťažko a draho.

Ako to rozbehnúť: začnite s tromi ľuďmi, ktorí už dnes občas niečo zverejnia, nie s celým oddelením. Dajte im zoznam tém, fotky, ktoré smú použiť, a jednoduché pravidlo, čo je dôverné. Potom im nechajte štýl na pokoji. Prvé mesiace stačí, ak každý zverejní dva príspevky mesačne. Dôležitejšia je pravidelnosť než dokonalosť.

Kde sa to kazí: keď firma napíše zamestnancom príspevky a tí ich len skopírujú. Na sieti to spoznať za pár sekúnd, lebo desať ľudí zverejní ten istý odsek, a dôveryhodnosť sa stratí rýchlejšie, než sa budovala. Druhý problém je odchod ambasádora ku konkurencii, čo je riziko, s ktorým treba rátať. A nie každý zamestnanec to chce robiť, nútiť do toho ľudí sa nevypláca.

U nás sa ambasádorom nepíšu texty, ale posielajú sa im podklady a jedna otázka, na ktorú môžu odpovedať. Odpoveď vlastnými slovami je vždy lepšia než náš odsek. Skúste si to dnes: opýtajte sa troch kolegov, čo zaujímavé tento týždeň riešili, a jednu z tých odpovedí zverejnite tak, ako ju povedali.