Miera zapojenia

Počíta sa jednoducho: reakcie, komentáre, zdieľania a uloženia vydelené dosahom. Problém je, že každá sieť ráta iné veci a každý nástroj iný menovateľ, takže dve čísla z dvoch zdrojov sa takmer nikdy nezhodujú. Preto má zmysel porovnávať len svoje vlastné čísla v čase, nie svoju značku s cudzou tabuľkou. Uloženia a zdieľania sú pritom cennejšie než srdiečka, lebo znamenajú, že sa k obsahu niekto vráti alebo ho posunie ďalej.

Prečo sa na to firmy pozerajú: dosah sa dá kúpiť, zapojenie nie. Firemný profil s piatimi tisíckami sledovateľov a piatimi reakciami na príspevok hovorí, že publikum je tam formálne, ale nepočúva. Videli sme B2B profil, ktorý mal menej sledovateľov než konkurencia a trikrát viac komentárov, a práve odtiaľ chodili dopyty. Číslo samo o sebe zákazku neprinesie, ale ukáže, či má zmysel do kanála ďalej investovať.

Ako s tým pracovať: merajte v mesačnom priemere, nie po jednotlivých príspevkoch, lebo jeden vydarený post skreslí všetko. Sledujte zvlášť formáty, napríklad video proti fotke a karusel proti jednej snímke, a po troch mesiacoch uvidíte, čo vášmu publiku sedí. A pýtajte sa, čo chcete, aby ľudia urobili. Otázka na konci príspevku zdvihne komentáre viac než akékoľvek ladenie hodiny zverejnenia.

Kde to klame: malé profily majú prirodzene vyššiu mieru zapojenia než veľké, takže rast sledovateľov toto číslo takmer vždy stlačí. To nie je zhoršenie obsahu. Rovnako zavádza súťaž o ceny, ktorá číslo nafúkne a neprinesie zákazníkov. A keď predávate desiatim firmám na Slovensku, päť správnych komentárov je viac než tisíc reakcií od ľudí, ktorí u vás nikdy nenakúpia.

U nás sa miera zapojenia zapisuje raz mesačne spolu s jednou vetou, čo sme v tom mesiaci skúšali inak. Bez tej vety je to len číslo, s ňou je to poznatok. Skúste si to dnes: pozrite si päť príspevkov s najvyšším zapojením za posledný polrok a nájdite, čo majú spoločné.