Video podcast

Technické minimum sú dve kamery, jedna na každého hovoriaceho, dva mikrofóny nahrávané na samostatné stopy a svetlo, ktoré nerobí tiene pod očami. Tretia kamera na celok sa hodí, ale nie je nutná. Dôležitejšie je nemeniť miesto natáčania, aby epizódy vyzerali rovnako a aby sa svetlo nestavalo od nuly zakaždým. Príprava miestnosti trvá hodinu, samotné nahrávanie hodinu, strih dva až tri dni.

Prečo to firmy robia napriek nákladom navyše: zvukový podcast sa dá propagovať ťažko, lebo na sieťach nie je čo ukázať. Z video podcastu vzniknú tri až päť klipov po minúte, ktoré žijú vlastným životom a privádzajú poslucháčov k celej epizóde. Jedno natáčanie tak pokryje obsah na dva týždne naprieč kanálmi, čo je lacnejšie než vymýšľať obsah zvlášť.

Čo sa oplatí zaviesť hneď: nahrávať zvuk zvlášť pre každého hovoriaceho, lebo inak sa nedá opraviť, keď si jeden odkašle počas odpovede druhého. Ďalej si počas nahrávania značiť čas, keď padne dobrá myšlienka, čo strihačovi ušetrí hodiny hľadania. A dohodnúť s hosťom vopred, že klipy zverejníte aj samostatne.

Kde sa to kazí: dva ľudia hodinu sedia a pozerajú sa do kamery bez pohybu. Obraz nič nepridá a náklady stúpli. Video podcast má zmysel vtedy, keď sa dá ukázať niečo navyše, napríklad produkt, nákres alebo reakcia hosťa. A ak nemáte kapacitu robiť klipy, natáčanie na kameru je len drahší zvukový podcast.

My klientom hovoríme, že klipy sa plánujú pred natáčaním, nie po ňom. Keď dopredu viete, že chcete päť odpovedí na päť otázok, moderátor ich položí tak, aby sa dali vystrihnúť samostatne. Skúste si to dnes: pozrite si poslednú epizódu a nájdite v nej tri minúty, ktoré by dávali zmysel aj samy o sebe.