Klopový mikrofón

V praxi to je klip na golieri alebo na kraji saka, kábel vedený pod oblečením a vysielačka v zadnom vrecku. Nasadenie zaberie tri minúty na osobu a robí to zvukár alebo kameraman. Pri rozhovore dvoch ľudí sa používajú dva, každý na vlastnom kanáli, aby sa dali v strihu upraviť zvlášť. Druhý mikrofón visiaci nad hlavou býva poistka, nie náhrada.

Prečo na tom záleží viac než na kamere: divák odpustí mäkší obraz, ale šumiaci alebo dutý zvuk vypne po pár sekundách. Videli sme firemné video natočené na drahé telo kamery a so zvukom z mikrofónu na nej, v hale s odrazom. Nedalo sa použiť a natáčalo sa znova. Klopový mikrofón je pritom najlacnejšia položka v celej výbave.

Na čo sa treba pripraviť: hovoriaci by mal mať oblečenie, na ktoré sa dá klip pripnúť, ideálne košeľu alebo sako, nie rolák. Šperky a menovky pri hrudi cinkajú a v tichej miestnosti je to počuť. My prídeme skôr, urobíme skúšku a necháme hovoriaceho povedať pár viet nanečisto, aby sme počuli šuchot látky. Táto skúška trvá päť minút a šetrí hodiny v postprodukcii.

Kedy nestačí: v hlučnej prevádzke klopový mikrofón poctivo nahrá aj stroje, lebo nerozlišuje, čo je reč a čo hluk. Tam pomôže smerový mikrofón zblízka alebo prehovor natočený v tichej miestnosti a obraz z haly doplnený zvlášť. Pri natáčaní v teréne s vetrom potrebuje kožušinový kryt, bez neho je záznam nepoužiteľný. A dva bezdrôtové mikroporty v jednej hale si občas rušia navzájom, preto sa kanály ladia pred natáčaním, nie počas neho.

U nás sa nikdy nespoliehame na jeden zdroj zvuku. Popri klopovom mikrofóne beží druhý záznam, aj keby to mal byť rekordér položený na stole. Skúste si to dnes: pustite si posledné firemné video so zavretými očami a všímajte si, či rozumiete každému slovu.