Logotyp

Logotyp nie je nakreslené písmeno, je to upravené písmo. Dizajnér vyberie základ, potom ručne upraví medzery medzi písmenami, zaoblenia a niekedy tvar jedného znaku, aby názov držal pokope aj v malej veľkosti. Odovzdáva sa ako krivky, nie ako text, aby sa nezmenil, keď ho niekto otvorí bez toho písma. K tomu patrí ochranná zóna, minimálna veľkosť a svetlá aj tmavá verzia. Bez týchto pravidiel sa logotyp o rok rozpadne po rukách rôznych dodávateľov.

Prečo na tom záleží: práve logotyp vidíte najčastejšie, na faktúre, v pätičke e-mailu, na aute aj na pracovnom odeve. Firma, ktorá má len obrázkovú značku bez vyriešeného názvu, skončí s tým, že si každý dopíše názov vlastným písmom. Videli sme troch dodávateľov a tri rôzne verzie tej istej firmy na jednom veľtrhu. Oprava stojí menej než nová identita, ale nikto ju nerieši, kým to niekto nevidí vedľa seba.

Ako vzniká: začína sa názvom, nie skicovaním. Dlhý názov potrebuje iné riešenie než trojpísmenová skratka. Potom sa testuje v reálnych veľkostiach, od pečiatky po billboard, a hlavne v čiernobielej podobe, lebo farba veľa zakryje. Vy dodáte presné znenie názvu vrátane právnej formy a poviete, kde všade sa bude objavovať. Návrh sa odovzdáva vo formátoch pre tlač aj web a s krátkou stranou pravidiel v brand manuáli.

Kde sa to kazí: logotyp postavený na módnom písme, ktoré o tri roky vyzerá ako rok, keď vznikol. Druhá pasca je licencia. Firemné písmo sa kupuje na konkrétne použitie a keď ho dizajnér použil len na svojom počítači, nemáte právo ho dať dodávateľovi. Pri logotype v krivkách to nevadí, pri nadpisoch na webe áno, a rozdiel si ľudia uvedomia až pri kontrole.

U nás sa každý logotyp tlačí na papier a pozerá sa z troch metrov, ešte kým je v návrhu. Na monitore vyzerá dobre skoro všetko. Skúste si to dnes: zmenšite svoj logotyp na šírku dvoch centimetrov, vytlačte ho čiernobielo a pozrite, či je názov ešte čitateľný.