Ikonografia

Sada sa nekreslí naraz. Začne sa dvadsiatimi ikonami, ktoré firma potrebuje hneď, a k nim sa napíše pravidlo, ako kresliť ďalšie: veľkosť mriežky, hrúbka čiary, či sú rohy ostré alebo zaoblené, či sú ikony vyplnené alebo linkové. Pravidlo je dôležitejšie než tých dvadsať ikon, lebo o rok bude sada potrebovať štyridsiatu ikonu a nakreslí ju niekto iný.

Prečo to rieši aj malá firma: keď si každý oddelenie stiahne ikony z inej banky, prezentácia pre zákazníka vyzerá ako koláž. Na jednom slajde je plochá ikona, na druhom farebná trojrozmerná, na treťom tenká linková. Zákazník to nepomenuje, ale vníma to ako neporiadok. Vlastná sada dvadsiatich ikon je pritom položka rádovo v stovkách eur, nie v tisícoch.

Ako to vzniká: najprv sa spíše zoznam vecí, ktoré treba zobraziť, a vyhodia sa duplicity. Potom vznikne päť ikon ako vzorka, na ktorej sa dohodne štýl, a až po jej schválení sa dokreslí zvyšok. Vy dodáte zoznam služieb a procesov, ktoré sa opakujú v materiáloch. Odovzdáva sa to ako SVG plus krátka strana v brand manuáli s pravidlami.

Kedy to nemá zmysel: keď firma vydá dva dokumenty ročne, vlastná ikonografia je luxus a stačí jedna dobre vybraná platená sada používaná dôsledne. Pozor aj na licenciu, bezplatné ikony často vyžadujú uvedenie autora a v tlači sa na to zabudne. Druhá pasca je opačná, prehnaná ilustrovanosť. Keď je na stránke ikona pri každom odseku, prestanú fungovať všetky, lebo už nič nezvýrazňujú.

My začíname vždy piatimi ikonami, nie dvadsiatimi, a testujeme ich zmenšené na veľkosť, v akej reálne budú. Veľa ikon vyzerá dobre na monitore a v šestnástich pixeloch sa zlepia do fľaku. Skúste si to dnes: zmenšite svoju ikonu na šestnásť pixelov a pozrite, či ju ešte spoznáte.