Trojbodové svietenie

Hlavné svetlo stojí zboku pred hovoriacim a robí hlavnú kresbu tváre. Doplnkové svieti z druhej strany slabšie a zjemňuje tieň, aby polovica tváre nebola čierna. Zadné svetlo je za človekom a osvetlí okraj vlasov a pliec, čím ho odlepí od steny. Postaviť to trvá pätnásť až tridsať minút a kameraman to prestavuje pri každej zmene miesta. Nie je to zložité, je to len disciplína.

Prečo to vidno aj na laikovi: rozhovor natočený pri okne bez svetiel vyzerá ako videohovor, ten istý človek v trojbodovom svietení vyzerá ako v dokumente. Pri firemnom videu je to rozdiel medzi záznamom a produkciou, a stojí to jeden kufor techniky a pol hodiny navyše. Základná trojica svetiel sa dá kúpiť v cene jedného natáčacieho dňa, takže pri pravidelnom natáčaní sa vráti rýchlo.

Ako sa pripraviť: potrebujeme miestnosť, kde sa dá stlmiť denné svetlo, lebo slnko sa počas dvoch hodín pohne a farba obrazu sa zmení. Ideálne je aj trochu priestoru za hovoriacim, aspoň meter a pol, aby pozadie mohlo byť rozostrené. A elektrina, čo znie samozrejme, ale v hale býva najbližšia zásuvka dvadsať metrov ďaleko. Tieto tri veci vybavíte jedným e-mailom správcovi budovy.

Kedy sa to nepoužije: v prevádzke počas výroby, kde sa svietiť nedá a pracuje sa s tým, čo tam je. Rovnako pri reportážnom natáčaní na evente, kde by stavanie svetiel trvalo dlhšie než celá udalosť. A niekedy je surové svetlo zámer, napríklad pri videu, ktoré má vyzerať ako natočené zamestnancom na telefón.

U nás sa prvá skúška svetla robí na človeku, nie na stoličke. Tvár odráža svetlo inak než operadlo a rozdiel je na zázname jasne vidieť. Skúste si to dnes: pozrite si posledné firemné video a všimnite si, či má hovoriaci za sebou svetlú čiaru na pleciach, alebo splýva so stenou.